Jakub Józef Orliński & Il Pomo d’Oro:
Facce d’amore

Jakub Józef Orliński, kontratenor
Il Pomo d’Oro
Maxim Emelyanychev, čembalo, dirigent

Patrí k najlepším kontratenoristom na svete, spieva v Metropolitnej opere v New Yorku a okrem opery je jeho veľkou vášňou breakdance. Poľský kontratenorista Jakub Józef Orliński študoval vo Varšave a na newyorskej Juilliard School. Na svojom konte má množstvo prestížnych ocenení – z operných i tanečných súťaží. V novembri 2021 debutoval v Metropolitnej opere v New Yorku a následne v januári 2022 v Royal Opera House Covent Garden v Londýne. Absolvoval koncertné turné so súbormi Ensemble Matheus a Il Pomo d’Oro, s ktorým sa predstaví aj na festivale Viva Musica!. Na otváracom koncerte 18. ročníka festivalu uvedie árie zo svojho druhého sólového albumu Facce d’amore (2019, Erato/Warner Classics), za ktorý získal ocenenie International Opera Awards v kategórii „Album roka (sólo)“. „Facce d’amore obsahuje barokové árie, ktoré rozprávajú príbehy o láske v jej rôznych podobách – nielen v tej pozitívnej rovine v prípade lásky šťastnej, opätovanej, ale aj v situáciách, v ktorých sú postavy príbehov posadnuté hnevom alebo dokonca šialenstvom,“ približuje koncept albumu Orliński. Výber árií je zostavený z opier slávnych majstrov z obdobia baroka ako Händel či Cavalli, ale aj menej známych autorov ako Bononcini, Conti, Hasse až po u nás takmer zabudnutých skladateľov ako Giuseppe Maria Orlandini či Luca Antonio Predieri. Otvárací koncert 18. ročníka festivalu Viva Musica! sa uskutoční 23. júna 2022 v priestoroch Veľkého evanjelického kostola.

Program

Francesco Cavalli (1602 – 1676)
Sinfonia – „Erme e solinghe cime... Lucidissima face“ (La Calisto, 1661)

Giovanni Antonio Boretti (c. 1638 – 1672)
„Chi scherza con Amor“ (Eliogabalo, 1668)

Giovanni Antonio Boretti
Sinfonia – „Crudo Amor, non hai pietà“ (Claudio Cesare, 1672)

Giovanni Bononcini (1670 – 1747)
„Infelice mia costanza“ (La costanza non gradita nel doppio amore d’Aminta, 1694)

Giovanni Bononcini
Sinfonia (La nemica d’amore fatta amante, 1693)

Francesco Bartolomeo Conti (1681/2 – 1732)
„Odio, vendetta, amore“ (Don Chisciotte in Sierra Morena, 1719)

Luca Antonio Predieri (1688 – 1767)
„Dovrian quest’occhi piangere“ (Scipione il giovane, 1731)

* * * 
Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
„Spera, ché tra le care gioie“ (Muzio Scevola HWV 13, 1721)

Johann Adolf Hasse (1699 – 1783)
„Sempre a si vaghi rai“ (Orfeo, 1736)

Nicola Matteis (c. 1690 – c. 1749)
Ballo dei Bagatellieri (1719)

Luca Antonio Predieri
„Finche salvo è l’amor suo” (Scipione il giovane, 1731)

Giuseppe Maria Orlandini (1676 – 1760) / Johann Mattheson (1681 – 1764)
„Che m’ami ti prega” (Nerone, 1721)

Zmena programu vyhradená.

Poľský kontratenorista Jakub Józef Orliński je považovaný za jedného z najvýraznejších umelcov mladej generácie. Svojou jedinečnosťou vyniká nielen na opernom javisku, ale aj na koncertných pódiách či na nahrávkach. Nahrávka árie „Vedrò con mio diletto“ v jeho podaní, ktorá vznikla počas festivalu v Aix-en-Provence, má na YouTube takmer deväť miliónov pozretí. Orliński nahráva exkluzívne pre vydavateľstvo Warner/Erato. Za svoj debutový album Anima sacra získal prestížne ocenenie OPUS-KLASSIK a za album Facce d'amore ocenenie International Opera Awards v kategórii „Album roka (sólo)“. V októbri 2021 vydal album Anima aeterna, ktorý obsahuje duchovné árie a motetá z obdobia baroka. Všetky tri albumy nahral so súborom pre starú hudbu Il Pomo d’Oro. V roku 2022 jeho diskografiu doplnila nahrávka Vivaldiho Stabat Mater s Capellou Cracoviensis a album Farewells s poľským klaviristom Michałom Bielom, ktorý obsahuje piesne poľských autorov 19. a 20. storočia. Spolupracoval tiež na nahrávke Händlovej opery Agrippina (2020, Warner/Erato) po boku americkej mezzosopranistky Joyce DiDonato, či na nahrávke súboru L'Arpeggiata s Christinou Pluhar. V sezóne 2021/2022 debutoval v Metropolitnej opere v New Yorku a následne aj v Royal Opera House, Covent Garden v Londýne. Absolvoval koncertné turné so súbormi Il Pomo d'Oro a Ensemble Matheus a tiež turné s klaviristom Michałom Bielom so zastávkami v Severnej Amerike a Európe. Je zároveň rezidentným umelcom londýnskej Wigmore Hall. Koncertoval so súbormi Il Giardino d’Amore, Les Arts Florissants a Capella Cracoviensis. Medzi najvýznamnejšie momenty uplynulých sezón patrí jeho koncertný debut v Carnegie Hall v New Yorku s členmi súboru New York Baroque Incorporated, debut v Opere v Zürichu a vo Frankfurte, séria koncertov v rámci úvodnej sezóny novej koncertnej sály Zaryadye Hall v Moskve, debut s Varšavskou filharmóniou či sólové recitály vo Wigmore Hall, vystúpenia na festivaloch Händel-Festspiele v Karlsruhe, Glyndebourne a vo Verbieri, či účinkovania v Španielsku, Belgicku, Poľsku, Nemecku a Holandsku. Jakub Józef Orliński študoval vo Varšave a na Juilliard School v New Yorku. Jeho medzinárodná kariéra odštartovala v roku 2017 postavou Orimena v opere Erismena Francesca Cavallliho na festivale v Aix-en-Provence. Vo svojom voľnom čase sa venuje breakdance, ale aj iným tanečným štýlom. Ako tanečník, model a akrobat spolupracoval na kampaniach pre značky Levi’s, Nike, CROPP, Samsung, MAC Cosmetics, Algida či Mercedez-Benz.

Maxim Emelyanychev patrí medzi najvýraznejšie osobnosti nastupujúcej generácie mladých dirigentov. Krátko po svojom dirigentskom debute vo veku 12 rokov dostal pozvania dirigovať viacero barokových a symfonických orchestrov. V roku 2014 debutoval v Teatro de la Maestranza v Seville, nasledoval debut v Opere v Zürichu, medzinárodné turné s americkou mezzosopranistkou Joyce DiDonato a súborom Il Pomo d’Oro, koncerty s Orchestre National du Capitole de Toulouse, Orchestre National de Lyon, Orchestre National de Bordeaux Aquitaine, Real Orquesta Sinfónica de Sevilla, Orchestra della Svizzera Italiana, Orchestra Sinfonica di Milano Giuseppe Verdi, Orchestre National de Belgique a s Petrohradským symfonickým orchestrom. V sezóne 2018/2019 debutoval s Antverpským symfonickým orchestrom, Holandskou filharmóniou, Tokyo Symphony, Royal Philharmonic Orchestra a s Petrohradskou filharmóniou. Vďaka mimoriadne úspešnému záskoku sa od sezóny 2019/2020 stal hlavným dirigentom Škótskeho komorného orchestra, ktorý s ním už po prvých dňoch spolupráce predĺžil zmluvu až do roku 2025. Spolupracoval s Orchestra of the Age of Enlightenment na produkciách Händlových opier Rinaldo (Glyndebourne Festival) a Agrippina (Royal Opera House, Covent Garden), s Royal Liverpool Philharmonic, Konzerthausorchester Berlin, Orchestre de Paris, Islandským symfonickým orchestrom, Seattle Symphony, Atlanta Symphony či s Londýnskou filharmóniou. V sezóne 2021/2022 vystúpil spolu so Škótskym komorným orchestrom na festivaloch BBC Proms, Radio France Occitanie Montpellier a Edinburgh International Festival; absolvoval turné s Joyce DiDonato a Jakubom Józefom Orlińskym, debutoval s orchestrami Accademia nazionale di Santa Cecilia, Royal Concertgebouw Orchestra, Rotterdamská filharmónia, Deutsches Symphonie-Orchester, Toronto Symphony či so Švédskym rozhlasovým symfonickým orchestrom. V sezóne 2022/2023 ho čaká debut s Berlínskou filharmóniou, Českou filharmóniou, New Japan Philharmonic, Osaka Kansai Philharmonic či s Fínskym rozhlasovým symfonickým orchestrom. So súborom Il Pomo d’Oro nahral viacero nahrávok pre vydavateľstvo Warner/Erato – Harmony Through Music s Joyce DiDonato, albumy Anima sacra a Facce d'amore s Jakubom Józefom Orlińskym či Händlovu operu Agrippina s DiDonato a Orlińskym v hlavných úlohách, ktorá získala ocenenie Gramophone Classical Music Award v kategórii „Opera“. Maxim Emelyanychev je držiteľom viacerých ocenení – Golden Mask (2013), Young Talent Award (2019, udeľované britským združením The Critics‘ Circle) či International Opera Award (2019). V súčasnosti pôsobí ako šéfdirigent súboru Il Pomo d’Oro a Škótskeho komorného orchestra.

Súbor pre starú hudbu Il Pomo d’Oro bol založený v roku 2012 a je známy najmä svojou autentickou a dynamickou interpretáciou operných a inštrumentálnych diel z obdobia baroka a klasicizmu. Teleso spolupracovalo s dirigentmi ako Riccardo Minasi, Maxim Emelyanychev, Stefano Montanari, George Petrou, Enrico Onofri či Francesco Corti. Od roku 2016 je hlavným dirigentom súboru Maxim Emelyanychev, od roku 2019 je hlavným hosťujúcim dirigentom Francesco Corti. Koncertnou majsterkou a umeleckou vedúcou súboru je Zerifa Valova, ktorá vedie orchester vo viacerých projektoch. Il Pomo d’Oro pravidelne hosťuje v koncertných sálach a na festivaloch po celej Európe. Celosvetový úspech súboru priniesla spolupráca s americkou mezzosopranistkou Joyce DiDonato na projekte In War and Peace a neskôr My Favorite Things. Diskografia súboru zahŕňa nahrávky opier (Händel: Agrippina, Xerxes, Tamerlano, Partenope, Ottone; Vinci: Catone in Utico; Stradella: La Doriclea), inštrumentálnej hudby či sólových recitálov v spolupráci s viacerými renomovanými umelcami. Za mnohé z nich súbor získal prestížne medzinárodné ocenenia (ECHO Klassik, OPUS-KLASSIK, Preis der deutschen Schallplattenkritik, Premio Abbiati del disco, Diapason d’Or a ď.). Il Pomo d’Oro je oficiálnym ambasádorom humanitárnej organizácie El Sistema v Grécku, ktorá poskytuje bezplatné hudobné vzdelávanie deťom v utečeneckých táboroch, a pre ktorú realizuje charitatívne koncerty, workshopy a majstrovské kurzy v súlade s metódou El Sistema v rôznych utečeneckých táboroch v Grécku. Názov súboru Il Pomo d’Oro (Zlaté jablko) odkazuje na rovnomennú operu Antonia Cestiho z roku 1666, ktorú autor skomponoval pri príležitosti svadby cisára Leopolda I. so španielskou infantkou Margaritou Terezou a ktorá predstavovala pravdepodobne jednu z najväčších, najdrahších a najhonosnejších operných produkcií v tom čase (premiéra sa uskutočnila o dva roky neskôr – v roku 1668 vo Viedni). Operu tvorilo dvadsaťštyri rôznych scénických výprav, konský balet s tristo koňmi či impozantný ohňostroj s rôznymi špeciálnymi efektmi, ktoré mali z cisárskeho dvora Leopolda I. urobiť kultúrnu baštu Európy.