Pianographique

Maki Namekawa, klavír
Dennis Russell Davies, klavír
Cori O’Lan, real-time vizualizácie

Projekt Pianographique vznikol z iniciatívy medzinárodného festivalu Ars Electronica v Linzi v roku 2013 a tvorí ho séria spoluprác japonskej klaviristky Maki Namekawa (na festivale Viva Musica! sa predstavila po boku Philipa Glassa v roku 2015 s programom The Complete Piano Etudes), amerického klaviristu a dirigenta Dennisa Russella Daviesa a rakúskeho vizuálneho umelca Cori O’Lana. Pianographique je o prepájaní umenia s novými technológiami, konkrétne o vizuálnom stvárnení hudby, ktoré vzniká v reálnom čase (real-time) na základe interakcie hudby, interpretov a počítačového systému. Počítač je v tomto prípade pomyselným maliarskym štetcom, ktorý je ovládaný klaviristami, a tak ako sa interpretácia jednej skladby na rôznych koncertoch môže líšiť, odlišné sú aj jej samotné vizuálne stvárnenia. Maki Namekawa a Dennis Russell Davies tvoria klavírne duo od roku 2003. Pravidelne koncertujú na významných pódiách v Európe, Japonsku a v Severnej Amerike. Sú jednými z najbližších spolupracovníkov amerického skladateľa Philipa Glassa a pravidelne uvádzajú jeho diela. Na koncerte v rámci festivalu Viva Musica! uvedú jeho skladby Piano Sonata (v slovenskej premiére) a Four Movements for Two Pianos, ktoré doplnia diela The Seasons Johna Cagea a Piano Phase Steva Reicha. Koncert sa koná v spolupráci s festivalom Ars Electronica Linz.

Program

John Cage (1912 – 1992) 
The Seasons
Prelúdium I – Zima – Prelúdium II – Jar – Prelúdium III – Leto – Prelúdium IV – Jeseň – Finale (Prelúdium I)

Philip Glass (*1937)
Piano Sonata
Movement I – Movement II – Movement III
___

Steve Reich (*1936)
Piano Phase

Philip Glass
Four Movements for Two Pianos
Movement I – Movement II – Movement III – Movement IV

Zmena programu a účinkujúcich vyhradená.

Partner koncertu

Maki Namekawa patrí medzi najvýraznejšie osobnosti v rámci súčasnej klavírnej interpretačnej scény. Ako sólistka a komorná hráčka pravidelne uvádza najmä hudbu súčasných autorov. Koncertovala v Carnegie Hall a v Lincoln Centre v New Yorku, vo viedenskom Musikvereine, v Barbican Centre a Cadogan Hall v Londýne, v Citè de la musique a vo Philharmonie de Paris, v Concertgebouw v Amsterdame, v BOZAR v Bruseli, v Suntory Hall a Sumida Toriphony Hall v Tokiu, na festivaloch v Salzburgu, Ars Electronica v Linzi, Musik-Biennale v Berlíne, v Rheingau či na Piano-Festival Ruhr. Maki Namekawa často nahráva pre rozhlasové stanice v Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, Francúzsku a v USA. Spolupracovala s Royal Concertgebouw Orkest Amsterdam, s orchestrami Mníchovskej a Drážďanskej filharmónie, s Bamberger Symphoniker, Bruckner Orchester Linz, Sinfonieorchester Basel, s orchestrom Filharmónie Brno, s American Composers Orchestra a so Seattle Symphony. V roku 2013 uviedla na Perth International Arts Festival vo svetovej premiére kompletný cyklus dvadsiatich klavírnych etúd Philipa Glassa za osobnej účasti autora, po ktorom nasledovali koncerty v USA, Mexiku, Brazílii, Írsku, Škótsku, na Islande, vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, na Slovensku (v rámci festivalu Viva Musica!), v Poľsku, Nemecku a v Japonsku. Nahrávka The Complete Piano Etudes (2014, Orange Mountain Music) sa dostala na prvé miesto v rebríčku iTunes Classic a bola vysoko hodnotená aj v rámci BBC Music Magazine. V septembri 2018 vydala Maki Namekawa nahrávku Glassovej hudby k filmu Mishima: A Life in Four Chapters, ktorý zobrazuje život a smrť japonského spisovateľa a politického aktivistu Jukia Mišimu – v úprave pre klavír, ktorú pre ňu vytvoril Glassov dlhoročný spolupracovník Michael Riesman. V júni 2019 vyšla jej ďalšia nahrávka Isang Yun | Sunrise Falling (za oba albumy získala ocenenie Pasticcio udeľované rakúskou ORF). V roku 2019 Philip Glass napísal svoju prvú klavírnu sonátu, ktorá je venovaná Maki Namekawa. Piano Sonata vznikla na objednávku Piano-Festival Ruhr, Philharmonie de Paris a festivalu Ars Electronica v Linzi a vo svetovej premiére zaznela 4. júla 2019 na Piano-Festival Ruhr v Nemecku za prítomnosti autora. Spolu so svojím manželom, dirigentom Dennisom Russellom Daviesom, založila Maki Namekawa v roku 2003 klavírne duo, ktoré pravidelne koncertuje v Európe, Japonsku a v Severnej Amerike a pre ktoré vzniklo viacero nových diel (Glass: Four Movements for Two Pianos a Two Movements for Four Pianos (spolu s Katiou a Marielle Labèque), China West Suite od čínsko-americkej skladateľky Chen Yi, Variation 57 japonského skladateľa Joea Hisaišiho a ď.). V júli 2017 získali Maki Namekawa, Dennis Russell Davies a Philip Glass cenu Piano-Festival Ruhr Award. Maki Namekawa študovala hru na klavíri na Kunitachi Conservatory v Tokiu u Mikia Ikezawu a Henriette Puig-Roget. V roku 1994 získala cenu Leonida Kreutzera. V roku 1995 pokračovala v štúdiu u Wernera Genuita a Kaye Han na Musikhochschule Karlsruhe. Študovala tiež u Edith Picht-Axenfeld, Pierra-Laurenta Aimarda (Musikhochschule Köln), Györgya Kurtága, Stefana Litwina a u Florenta Boffarda.

Americký dirigent a klavirista Dennis Russell Davies je všeobecne známy najmä svojím originálnym a inovatívnym prístupom k uvádzaniu klasickej hudby a k tvorbe koncertnej dramaturgie. Úzko spolupracoval s viacerými hudobnými skladateľmi ako Luciano Berio, William Bolcon, John Cage, Philip Glass, Heinz Winbeck, Aaron Coplan, Lou Harrison, Laurie Anderson, Avro Pärt, Hans Werner Henze, Kurt Schwertsik, Thomas Larcher, Balduin Sulzer a Manfred Trojahn. Pôsobil ako umelecký vedúci Saint Paul Chamber Orchestra a ako hlavný dirigent American Composers Orchestra, ktorý viedol 25 rokov. Neskôr sa presťahoval do Európy, kde pôsobil ako generálny riaditeľ Opery v Stuttgarte, neskôr ako riaditeľ Opery v Bonne a Beethoven Orchestra v Bonne. Spolupracoval tiež s Vienna Radio Symphony Orchestra, Stuttgart Chamber Orchestra a so Sinfonieorcherster Basel. V roku 2013, počas svojho dlhého a úspešného pôsobenia v Linzi na pozícii hlavného dirigenta Landestheater a Bruckner Orchester Linz, uviedol pri príležitosti otvorenia nového divadla Musiktheater Linz vo svetovej premiére operu Philipa Glassa The Lost (Spuren der Verirrten) podľa predlohy Petra Handkeho, a operu Rosenkavalier Richarda Straussa. Ako hosťujúci dirigent v USA spolupracoval so symfonickými orchestrami v Chicagu, Philadelphii, San Franciscu, Bostone, New Yorku a Clevelande. V Európe pravidelne spolupracoval s Concertgebouw Orkest Amsterdam a Gewandhausorchester Lipsko, dirigoval orchester Berlínskej filharmónie, orchestre Filarmonica della Scala, Petrohradskej, Hamburskej či Bavorskej filharmónie, Maggio Musicale Fiorentino a ď. Vo Frankfurte uviedol operu Tri Sestry Petra Eötvösa a dirigoval tiež opery Salome a Wozzeck vo Viedenskej štátnej opere. Vystúpil na festivaloch v Bayreuthe a v Salzburgu, dirigoval v Metropolitnej opere v New Yorku, v operných domoch v Hamburgu a Mníchove, v Národnej opere v Paríži, v Lyric Opera v Chicagu či v Teatro Real v Madride, a spolupracoval s viacerými svetoznámymi opernými režisérmi. Daviesova bohatá diskografia zahŕňa kompletné nahrávky symfónií Antona Brucknera a Philipa Glassa (Bruckner Orchester Linz), Josepha Haydna (Stuttgarter Kammerorchester) a Arthura Honeggera (Sinfonieorchester Basel), ale aj viaceré nahrávky realizované so svojou manželkou a umeleckou partnerkou Maki Namekawa. Dennis Russell Davies sa narodil v Tolede v Ohiu v roku 1944. Študoval hru na klavíri a dirigovanie na Juilliard School v New Yorku. V rokoch 1997–2012 bol profesorom orchestrálneho dirigovania na Universität Mozarteum v Salzburgu. Od roku 2020 je hosťujúcim profesorom na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Od roku 2009 je zároveň členom American Academy of Arts and Sciences a nositeľom Záslužného rádu Nemeckej spolkovej republiky, rakúskeho Čestného kríža Za vedu a umenie ako aj titulu Commandeur des Arts et Lettres, ktorú udeľuje francúzska vláda. V súčasnosti pôsobí ako umelecký riaditeľ a šéfdirigent orchestra Filharmónie Brno a šéfdirigent MDR-Sinfonieorchester v Lipsku.

Tvorba rakúskeho VJa Cori O'Lana sa pohybuje na pomedzí umenia a nových technológií s dôrazom na živé, počítačom generované vizualizácie hudby. Vďaka dlhodobej spolupráci s Ars Electronica Futurelab, klaviristkou Maki Namekawa a dirigentom a klaviristom Dennisom Russelom Daviesom vytvoril systém jedinečných vizuálnych interpretácií klasickej hudby, ktoré vznikajú „real-time“, t. j. v reálnom čase. Jednotlivé grafické prvky v rámci týchto digitálnych obrazov sú odvodené priamo z akustického materiálu – teda zo samotnej hudby a z jej interpretácie klaviristami. Aby sa to dosiahlo, zvuky produkované klavírmi sú snímané mikrofónmi a následne počítačom transformované do množstva dátových bodov, ktoré zohľadňujú frekvenciu, výšku tónu, hlasitosť a dynamiku. Tieto dáta následne ovládajú počítač, ktorý vytvára, upravuje a animuje rôzne grafické prvky do výslednej real-time vizualizácie. Samotná živá povaha tohto procesu vytvára bezprostredné prepojenie medzi hudobným a vizuálnym zážitkom, pričom nejde len o „mechanický preklad" hudobného zvuku do obrazu. Namiesto toho sa Cori O’Lan snaží vytvárať živú, organickú vizuálnu entitu, ktorá má svoju vlastnú povahu a správanie, čerpá z charakteristík hudby, pričom súčasne „počúva“ hudbu a reaguje na ňu počas jej hrania. Koncerty v rámci projektu Pianographique boli prezentované v New Yorku, Los Angeles, Tokiu, Osake, Abu Dhabi, Bruseli a v Ars Electronica Centre v Linzi.